Kaštieľ v Lednických Rovniach

Slovenská republika, Trenčiansky kraj

(GPS: 49.06721395175567,18.287366666625985)

Z dostupných písomných materiálov sa prvýkrát obec Lednické Rovne spomína v listine z roku 1471 ako "possessio Rowne". Ďalšia zo zmienok o Lednických Rovniach sa nachádza v latinskej autobiografii "Confessio Peccatoris" slávneho povstaleckého vodcu Rákoczyho Františka II. Píše v nej, že v roku 1687 cestoval s matkou a sestrou z Mukačeva do Viedne a cestou pobudli niekoľko dní na svojom zámku Rovnia a na hrade v Lednici. Kedy bol zámok /kaštieľ/ v Lednických Rovniach vystavaný, už nemožno zistiť, pretože predchádzajúci majitelia-šľachtici odviezli archív so sebou. Vojnový a politický archív Rákoczyho Františka II. dal z Onodského hradu previesť gróf Aspremont Linden do Lednických Rovní. Odtiaľ ho v roku 1840 previezli do Grepű-Fűzes v župe železnohradskej /Vas/ a neskôr v roku 1860 do vóresvarského kaštieľa grófov Erdódy.Po prvej svetovej vojne, pred pripojením Burgenlandu k Rakúsku bol prevezený do Budapešti. Popis tohto archívu podáva historik Thaly v časopise Századok v roku 1870. Pôvodne bývali majitelia panstva na hrade v Lednici, ktorý ako jediný na Slovensku nie je postavený na skale, ale prilepený na boku skaly. Od Lednických Rovní je vzdialený 8km. Na Rovniach /v ľudovej reči na rovinách /bol len mlyn a majer, ktorý obrábal panské polia pri Váhu. Keď sa stal tesný hrad panstvu nepohodlný, opustili… Čítať viac

Z dostupných písomných materiálov sa prvýkrát obec Lednické Rovne spomína v listine z roku 1471 ako "possessio Rowne". Ďalšia zo zmienok o Lednických Rovniach sa nachádza v latinskej autobiografii "Confessio Peccatoris" slávneho povstaleckého vodcu Rákoczyho Františka II. Píše v nej, že v roku 1687 cestoval s matkou a sestrou z Mukačeva do Viedne a cestou pobudli niekoľko dní na svojom zámku Rovnia a na hrade v Lednici.

Kedy bol zámok /kaštieľ/ v Lednických Rovniach vystavaný, už nemožno zistiť, pretože predchádzajúci majitelia-šľachtici odviezli archív so sebou. Vojnový a politický archív Rákoczyho Františka II. dal z Onodského hradu previesť gróf Aspremont Linden do Lednických Rovní. Odtiaľ ho v roku 1840 previezli do Grepű-Fűzes v župe železnohradskej /Vas/ a neskôr v roku 1860 do vóresvarského kaštieľa grófov Erdódy.Po prvej svetovej vojne, pred pripojením Burgenlandu k Rakúsku bol prevezený do Budapešti. Popis tohto archívu podáva historik Thaly v časopise Századok v roku 1870.

Pôvodne bývali majitelia panstva na hrade v Lednici, ktorý ako jediný na Slovensku nie je postavený na skale, ale prilepený na boku skaly. Od Lednických Rovní je vzdialený 8km. Na Rovniach /v ľudovej reči na rovinách /bol len mlyn a majer, ktorý obrábal panské polia pri Váhu. Keď sa stal tesný hrad panstvu nepohodlný, opustili ho a vystavali si priestranný kaštieľ v Lednických Rovniach.Michal Telekeši tu býval aj so svojou manželkou Juliannou Suňogovou od roku 1594. "Neskorším majiteľom sa stal František Dobó, ktorý však zakrátko zomrel, no ešte predtým majetok testamentárne odkázal svojim príbuzným z rodov Lorántffy, Zeleméry, Bošáni a Forgáč. Títo dedičia si panstvo medzi sebou rozdelili." Neskôr ho zdedila dcéra Michala Lorántffyho a Barbory Zeleméry, Zuzana Lorántffy.

Kaštieľ je teraz jednoposchodový, avšak v ľudovom podaní ešte za I. republiky sa udržiavalo tvrdenie, že pôvodne mal dve poschodia. Podľa spôsobu stavby ešte teraz je poznať, že nebol stavaný naraz, ale v rôznych obdobiach. Pôvodne renesančná budova, bola pri neskorej barokovej prestavbe v druhej polovici 18.storočia upravená so zachovaním pôvodne renesančnej stavby v stredne prízemnej časti objektu. Z tohto obdobia sa zachovali vyrezávané dvere s peniaštekovými vlysmi, rozetami a maskami faunou.

Do roku 1828 bola v kaštieli /zámku/ tiež domáca kaplnka, čo bolo typické pre stredoveké kaštiele. Starý lednickorovniansky kostol vystavala podľa farských zápisov v roku 1640 Zuzanna Lorándffy. Táto urodzená šľachtičná vynikala svojou múdrosťou a horlivosťou v náboženských veciach tak, že maďarský kalvínsky ženský spolok niesol jej meno: Lorántfy Zsuzsanna egesűlet. Vydala sa za Rákoczyho Juraja I., priniesla mu ako veno toto panstvo, ktoré tak prišlo do rúk tohto slávneho šľachtického rodu.

V roku 1700 dal Rákoczy František II. so svojou sestrou Júliou - Barborou, ktorá sa v roku 1691 vydala za cisárskeho generála grófa Aspremont-Linden, panstvo do zástavy nitrianskemu biskupovi kancelárovi Ladislavovi Matyašovskému. Po ňom panstvo zdedil jeho synovec Juraj Matyašovský, ktorý mal troch synov: Ladislava, Jozefa, Juraja. Pamiatka je tu však len na Jozefa Matyašovského a síce jeho znak a nápis na starej kostolnej veži, ktorú postavili v roku 1751 namiesto bývalej drevenej veže.Nápis znie :

"1751 SUB GUBERNIO ET PATROCÍNIO S DNI JOS.MATYASSOVSKY DE ALSO MATYASSOSZ PERPETUI IN MARCELFALVA ET PRECHIN LHOTKA HAEREDITARY ARCIS AT DNI LEDNICZ."/V roku 1751 pod správou a ochranou /milostivého pána/ Jos. Matyassovského z rodu Matyassovských, bývajúceho v Marcelfalve a Prečinskej Lhotke, dediča hradu a pána Lednicze./

Členovia rodu boli pochovaní v kostolnej hrobke, a keď neskôr bola hrobka vyprázdnená, boli pozostatky uložené do hrobu po ľavej strane veže, ako tomu nasvedčuje maďarský nápis v murive :

"ITT NYUGSZANAK MATYASSOVSKY CSALAD FOLDI TETEMEI A 18 SZÁZADBÓL ." /Tu odpočíva zemské telo rodiny Matyášovských/

Keď rod Matyašovských v roku 1764 vymrel po meči a po dlhých sporoch vyplatením záložnej čiastky sa majetok dostal do rúk pôvodnému dedičskému vlastníkovi Jánovi Gobertovi Aspremontovi - Linden. Druhú skonfiškovanú polovicu od kráľovského dvora odkúpil so svojou sestrou Máriou Gobertínou Aspremont-Kolhenstein. Dedičným vlastníkom sa stal jeho syn rovnakého mena Ján Gobert Aspremont-Linden /1757-1819/. V jeho dobe dosiahli Rovne nebývalého rozkvetu a kaštieľ sa zaradil medzi najpôsobivejšie šľachtické sídlo, nielen v turčianskej župe, ale aj v celom Uhorsku. Gróf Aspremont bol veľkým milovníkom prírody s vyspelým zmyslom pre krajinkársky útvar a na svoju záľubu nešetril náklady. Okolo roku 1800 vybudoval nádherný park.

Skryť viac

Po registrácii si môžete zariadenie pridať k obľúbeným

Kontakt
Adresa:
Schreiberova 365
Telefón:
+421 42 460 12 80
Web:
http://www.skonline.sk/hrad.php?id=1596
Facebook