Kaštieľ v Dolnej Krupej

Slovenská republika, Trnavský kraj

(GPS: 48.483444569820364,17.546304502319344)

Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska doložiteľne nachádzal v Hlohovci v 16.st. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik (1671–1719) stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton (ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite) nechal v rokoch 1749–1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st. Antona I. Brunsvika povýšila panovníčka Mária Terézia do grófskeho stavu roku 1775 s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej). Prvorodený syn Anton II. Brunsvik dostal od otca panstvo v Mártonvásári (dnes Maďarsko) a mladší syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827) sa po otcovej smrti roku 1780 ujal krupského panstva. V r. 1792-1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Jána Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický objekt, pribudli mnohé ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček a altánky v parku a pod. Onedlho (roku 1813) sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť prebudovať kaštieľ v modernom klasicistickom štýle, prestavbu zveril mladému 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Rigelovi z kolísky antiky – z Ríma. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813-1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly, vyše 100 hektárový anglický park… Čítať viac

Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska doložiteľne nachádzal v Hlohovci v 16.st. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik (1671–1719) stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton (ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite) nechal v rokoch 1749–1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st. Antona I. Brunsvika povýšila panovníčka Mária Terézia do grófskeho stavu roku 1775 s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej).

Prvorodený syn Anton II. Brunsvik dostal od otca panstvo v Mártonvásári (dnes Maďarsko) a mladší syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827) sa po otcovej smrti roku 1780 ujal krupského panstva. V r. 1792-1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Jána Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický objekt, pribudli mnohé ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček a altánky v parku a pod.
Onedlho (roku 1813) sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť prebudovať kaštieľ v modernom klasicistickom štýle, prestavbu zveril mladému 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Rigelovi z kolísky antiky – z Ríma. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813-1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly, vyše 100 hektárový anglický park podľa projektov záhradného architekta Christiana Henricha Nebbiena. (1788–1841). Práce sa ukončili roku 1822, z tohto roku pochádza i plán kaštieľa a parku s vpísanou legendou.
Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Už vo svojej dobe sa vďaka Brunsvikovcom stala Dolná Krupá miestom, ktoré sa nielen v rámci monarchie, ale i za jej hranicami preslávilo umeleckými zbierkami (najmä obrazáreň), bohatou knižnicou, zbierkami minerálov, ale aj prírodnými krásami parku. V samostatnej divadelnej budove (jestvovala do r. 1937) uvádzali predstavenia aj za aktívnej účasti panstva, manželka grófa Jozefa, Mária Anna, rod. Majtényi sa uchádzala o uvedenie melodrámy, pre ktorú mal skomponovať hudbu L. v. Beethoven. Podľa ústnej tradície rodiny bola Dolná Krupá miestom, kde tento hudobný skladateľ skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu. Príslušníci nástupníckeho rodu Chotek sa neskôr zaslúžili o rozkvet poľnohospodárstva a chovateľstva, panstvo preslávila hlavne na prelome 19. a 20. storočia Mária Henrieta Choteková (1863–1946), dodnes známa ako „ružová grófka“, so svojím rozáriom s viac než 6 000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou severokrajných ruží (pozostalosť Rudolfa Geschwinda).

Park

Pre návštevníkov ponúkame prechádzky v historickom parku, ktorý s rozhlohou 17 hektárov obhospodaruje Hudobné múzeum. Z pôvodného anglického parku (architekt Ch. H. Nebbien – 1822) s dômyselným vodným systémom troch jazier (Korytnačie, Pstruhové, Veľké) sa zachovalo iba torzo. V súčasnosti sme obnovili Veľké jazero s Lujziným ostrovom (pomenovanie na pamiatku predčasne zosnulej dcéry grófa Jozefa Brunsvika), návštevníci sa môžu oboznámiť aj s umelou jaskyňou (tzv. Grotta). Z architektonických prvkov (z polovice 19. storočia) sa zachoval obelisk, ktorý nechala postaviť na manželovu pamiatku vdova Mária Anna Brunsviková, rod. Majtényi a socha Matky s dieťaťom (autor Štefan Ferenczy, 1792 – 1856), vyjadrujúca jej úctu k Stvoriteľovi. V priebehu necitlivej rekonštrukcie parku v 80. rokoch 20. storočia sa poškodila socha autora Rudolfa Cauera st.
Z druhej polovice 19. storočia pochádza vzácny, dnes chránený strom sekvojovec mamutí (obvod kmeňa viac než 4 m, výška 45 m), ktorý sa v súťaži „strom roka“ vyhlásenej v roku 2008 umiestnil na druhom mieste. Park je verejnosti prístupný od 8.00 do 20.00 h v letnej sezóne od 8.00 do 18.00 h (v zimnej sezóne).

 

 

Zdroj: http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=plb_hudm_snm

 

Skryť viac

Po registrácii si môžete zariadenie pridať k obľúbeným

Kontakt
Telefón:
+421 33 245 31 31
E-mail:
alena.kratka@snm.sk
Web:
http://www.snm.sk/?kastiel-v-dolnej-krupej-uvodna-stranka
Facebook